Musíš byť vyvolený, aby si ich mohol počúvať.

Počúvala som The Smiths a rozmýšľala. Nikdy nerozmýšľam nad textom piesní, hlavne nie nad piesňami, ktoré sú tak nadpozemské ako sú piesne od The Smiths. Tento krát som rozmýšľala nad tým, ako ľudia berú hudbu.

Pre každého je to niečo iné. Niektorí hudbu počúvajú pretože sa potrebujú vyplakať a v hudbe hľadajú útechu, druhí ju počúvajú, pretože na niečom pracujú, napríklad maľujú a potrebujú niečo počuť, tretí hudbu počúvajú, pretože je to ich droga. Teda aspoň oni to tak hovoria.

Môj názor je, že je každého vec akú hudbu počúva. Je jedno či počúvaš One Direction alebo Black Veil Brides. Alebo miluješ piesne od The Smiths a Davida Bowieho. Počúvaš tú hudbu, pretože sa ti páči. V poslednej dobe sa však stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí doslova zakazujú svojím priateľom počúvať určitého speváka pretože "nerozumejú tomu, čo tým spevák chce povedať" . Myslím si teda, bola som k tomu vedená, že každý človek je iný. To znamená, že veci nemusí chápať presne tak, ako sú myslené. Vezmime si napríklad Malého princa. Úžasná knižka, o ktorej aj samotný autor povedal, že knihu nepochopí každý. To je pravda. Nie každý ju musí pochopiť, ale ak natrafíte na skupinu ľudí, ktorí knihu pochopili, je takmer isté, že sa v skupine nájde aspoň jeden, ktorý v knihe našiel iný zmysel. Môj osobný názor je, že ľudia nachádzajú v hudbe, literatúre a umení celkovo iný zmysel, pretože si každý prežil vlastný príbeh. Ale aby sme sa držali pri hudbe. V poslednej dobe je dosť známa Melanie Martinez, skvelá speváčka, ktorá je známa svojimi zvláštnymi piesňami. Milujem jej piesne. Ale ako som povedala, ľudia začali svojim priateľom zakazovať počúvať určitých spevákov. Zakázal mi to kamarát, pretože vraj nechápem, čo tými piesňami Melanie myslí. „Kto chce pochopiť hudbu, nepotrebuje ani tak sluch, ako srdce.“ - Titus Livius Keď sa ma niekto spýta, aký žáner hudby počúvam, nikdy neviem odpovedať. Ja nemám určený hudobný žáner. Milujem hudbu akéhokoľvek druhu, ak mi tá hudba niečo hovorí. The Smiths, skupina, ktorú som začala počúvať nedávno a som do nej totálne zamilovaná. Nepoznám mená všetkých spevákov, nemám od nich doma ani jednu platňu, nepoznám text piesní. Milujem tie piesne, pretože ma vždy vynesú do výšin. Pieseň, ktorá má tri minúty je pre mňa ako pieseň, ktorá má hodiny. Ten hlas speváka ma upokojuje a núti milovať ich každou piesňou viac a viac. Ak mám byť úprimná, text ani moc nevnímam a to som zvyknutá robiť to. The Smiths má na mňa veľmi zvláštny vplyv, je to niečo čo som ešte pri žiadnej hudbe nezažila. „Hudba je tesnopis emócií. Emócie, ktoré sa nedajú popísať tak ľahko, sú priamo vykladané človeku práve v hudbe a v tom je ich sila a význam.“ – Lev Nikolajevič Tolstoj Je rozdiel, ak na ulici vidíte dievča s tričkom, ktoré na seba nesie názov nejakej skupiny, a keď sa jej spýtate, ktorú pieseň od nich má najradšej, nevie vám odpovedať. Pretože to dievča nemá ani potuchy čo za skupinu to je. A to je rozdiel. Je rozdiel medzi dievčaťom, ktoré ich hudbu miluje ale chápe ju inak ako ty a dievčaťom, ktoré nepozná ani len tú skupinu čo má na tričku. Prosím, nezakazujte a nediktujte svojim priateľom a ľuďom vôkol seba, akú hudbu majú počúvať. Ži a nechaj žiť.